KORONAKRÍZA ZNÁSOBILA PROBLÉM DOMÁCEHO NÁSILIA, JEHO RIEŠENIE NEMOŽNO ODKLADAŤ AŽ DO ROKU 2025!

Pozreli sme sa kriticky, ale konštruktívne na 2. oblasť Akčného plánu rovnosti mužov a žien.

Chaos, vyčerpanosť pracovníčok a pracovníkov v 1. línii, improvizácia pri prijímaní opatrení, domáce násilie, ale aj ekonomické dôsledky - znižovanie príjmu domácností i kvality života. Niektoré rodiny a jednotlivci sa ocitnú na hranici existenčného minina, zvyšuje sa tlak neplatenej práce a pribudlo aj vzdelávanie detí.

V neposlednom rade je to aj starostlivosť o ďalších členov rodiny - starých a chorých. Je potrebné pomôcť s nákupom, alebo čokoľvek vybaviť. No a v neposlednom rade nezabúdajme aj na duševné zdravie každého z nás. Izolácia obmedzuje náš sociálny kontakt.

Pozreli sme sa aj na 2. oblasť Akčného plánu rovnosti medzi mužmi a ženami s témou - dopady koronakrízy. Ministerstvo práce sa zameralo primárne len na tému násilia páchanom na ženách a domáce násilie. Táto téma bola problematická už pred koronakrízou, jej význam len znásobila. Zvyčajne má priamy dopad najmä na ženy, ale nezabúdajme aj ostatných členov rodiny. Už menej spravodlivo hodnotíme v tomto dokumente fakt, že ministerstvo neplánuje túto tému riešiť akútne, ale podľa ich plánu až v roku 2025. A teda až rok po skončení volebného obdobia.

Podľa svojich nastavených priorít, v roku 2022 plánuje ministerstvo analyzovať právne predpisy súvisiace s poskytovaním ambulantných a pobytových služieb, v roku 2023 pripraviť metodiku a štandardy, ale až v roku 2025 zadefinovať, čo vlastne domáce násilie je a nastaviť systémové financovanie pre organizácie, ktoré túto pomoc poskytujú. Počas koronakrízy však vzrástol počet volajúcich na tiesňové linky, ale aj výskyt samotných prípadov domáceho násilia. Ide pritom o akútny problém, ktorého riešenie sa odložilo aj neprijatím Istanbulského dohovoru a politickým divadlom okolo neho.

Pritom už v apríli 2020, OECD vydala štúdiu s názvom ŽENA STREDOBODOM V BOJI PROTI KORONAKRÍZE, kde medzinárodní experti odporúčajú krajinám jednotlivé opatrenia tak, aby práve dopady na jednotlivé krajiny týmito opatreniami tieto dopady zmiernili. Ešte predtým, ako odprezentujeme riešenia, tak tu je pár faktov z tejto štúdie.

VEDELI STE, ŽE:

1. OECD zmapovala riziko straty zamestnania u mužov a žien ešte v prekrízovom období. Už vtedy boli slovenské ženy 3. najohrozenejšie z pohľadu straty zamestnania spomedzi krajín OECD. Po Grécku a Španielsku je zníženie príjmu domácností spôsobeným práve stratou zamestnania 3. najrizikovejšie na Slovensku. Priamo ohrozených je až 15% zamestnaných žien.

2. V sektoroch, ktoré boli najviac zasiahnuté koronakrízou - hotelierstvo, služby, retail pracuje v OECD práve väčšina žien. Na Slovensku je to viac ako 60%. Riziko straty zamestnania v týchto sektoroch je pre slovenské ženy spoločne so ženami z Litvy, Lotyšška a Poľska jedno z najvyšších spomedzi EÚ 27. Pre ženy žijúce práve v týchto krajiných na Slovensku dokonca 4. najvyššie.

3. Ženy sú vo všeobecnosti viac zraniteľnejšie a skôr vystavené ekonomickej chudobe. Medzi najzraniteľnejšie skupiny patria rodiny s 1 rodičom - či už ide o slobodné mamičky, vdovcov alebo vdovy. V týchto prípadoch môže byť strata zamestnania kritická . Ale aj samotný prechod na pandemickú PN, či OČR je tieto rodiny výrazná záťaž.

4. OECD zmeralo aj starostlivosť o starých a chorých. Aj na Slovensku platí, že túto starostlivosť vykonáva väčšinou žena. A to takmer o polovicu viac ako muži, ktorí sa k takejto starostlivosti o starých a chorých prihlásili.

5. Zrejme nikoho neprekvapí štatistika, že až 90% zo všetkých pracovníkov v dlhodobej starostlivosti (o slabých a chorých) tvoria na Slovensku práve ženy. Prvenstvo nám však uchmatli Estónky, ich podiel je takmer 100%. Nezabúdajme pritom aj na naše vyčerpané zdravotníčky, ktorých je viac ako 60%.

V súlade s odporúčaniami OECD, navrhujeme do priority 2. akčného plánu zahrnúť nasledovné skutočnosti:

1. Podporme pracujúce ženy v ich novom nastavení - a to najmä v starostlivosti o ich rodiny. A to nielen tým, že deti zamestnancov kritickej infraštruktúry môžu nastúpiť do škôl. Taliansko pomohlo rodinám jednorazovo 600 eur voucherom, Nemecko poskytlo 300 eur Kinderbonus pre každú rodinu s dieťaťom a pridávajú sa aj ďalšie krajiny.

2. Myslíme na našich zdravotníkov aj v týchto koronových časoch pri príprave Plánu obnovy - a to výstavbou škôlok priamo v areáloch polikliník, či nemocníc, ale aj veľkých domovov sociálnych služieb. Pre lekárov nastavme pravidlá tak, aby mohli telemedicínu realizovať aj priamo z pohodlia domova (ochorieť môžu aj ony a ich rodiny).

3. Home-office a teleworking sú jednou z možností, ako sa snažiť skĺbiť profesionálne povinnosti s rodinnými - nielen v čase koronakrízy - z pohodlia domova. Ale v rodinách s malými deťmi je toto nastavenie priam nemožné. Nehovoriac o tom, že ženy zaostávajú v digitálnych zručnostiach za mužmi. Aj preto nato reflektuje Plán obnovy a má byť inkluzívny. Preto podporme tých zamestnávateľov, ktorý dajú ženám flexibilný pracovný čas, prípadne platené voľno.

4. V prípade straty zamestnania, OECD odporúča predĺženie podpory v nezamestnanosti pre ženy, ktoré stratia prácu v sektoroch najviac zasiahnutým krízou.

5. Vytvorme špeciálnu dávku pre jednosobové rodiny (1 rodič), ktoré sú zasiahnuté krízou v podobe jednorazovej platby. Nie, nemyslíme len tú SOS dávku z Prvej pomoci, o ktorú možno žiadať, ak ste prepadli sitom inej pomoci. Má byť pridelená bez ohľadu na stratu zamestnania.

6. Samozrejme všetky tieto riešenia si vyžadujú financie, ale máme analytické kapacity v štáte nato, aby ich vyčíslili. Nehovoriac o tom, že sú to určite lepšie alokované zdroje než kurzy, analýzy, či monitoringy. Zároveň ešte stále máme nedočerpané eurofondové zdroje. Priemerný čas, za ktorý EK schváli žiadosť členského štátu o podporu v koronakríze je predsa 18 dní.

7. Netolerujme domáce násilie a neakceptujme ho. Poukazujme na prípady práve v tomto čase, jednoducho nebuďme ticho. Rovnako tak práce na systémovom financovaní a definícii násilia páchanom na ženách začnime ihneď - nie o 4 roky neskôr. Nech sa to stane jednoznačne prvou prioritou.

8. Skutočnou reformou v oblasti verejných financií bude zavedenie gender budgetingu - zavedenie fiškálnych stimulov, ktoré sme uviedli vyššie. A nielen to, ale aj vyhodnocovanie politík na základe vplyvu na pohlavie. Takto sa dozvieme, či zavedené politiky štátu, ktoré sa prijímajú, znižujú platový rozdiel, znižujú neplatenú prácu, alebo podporujú starostlivosť o deti a iných členov rodiny.

Podporme ženy v ich úsilí tak, aby voľba medzi profesionálnym a rodinným životom už nemusí byť voľbou, ale prirodzeným vývojom života ženy. Ale o tom už v ďalšom príspevku.