Plán obnovy Slovenska zabúda na 51% slovenskej populácie...

Áno, správne - nedostatočne myslí na nás ženy. Hoci plány Ministerstva financií SR prezentujú, že zdravotníctvo a školstvo sú prioritou tejto vlády, dokonca aj prioritou predsedu vlády v boji s koronakrízou, dáta a fakty naznačujú iný smer. Mediálne vyhlásenia sú preto trochu zavádzajúce.

Aj mediálne vystúpenie odborníkov z rezortu, či samotného vedenia indikujú, že prioritou Plánu obnovy by mali byť tieto dva sektory - zdravotníctvo (1 450mil. EUR) a školstvo (850 mil. EUR). Veda, výskum, inovácie a zdravie patria k oblastiam, v ktorých Slovensko zaostáva a Európska komisia v nich opakovane odporúča zintenzívniť reformné úsilie. Podľa priorít MF SR dostanú však len 39% z celkového balíka 5,8 mld. eur. Reformy a investície v sociálnej oblasti sa zároveň obmedzili len na dlhodobú starostlivosť a sú súčasťou komponentu zdravotníctva - a to je až žalostne málo. Toľko k politickým prioritám.

Zdroj: Ministerstvo financií SR

Zdroje z Plánu obnovy majú smerovať do digitálnej oblasti, či zelenej ekonomiky a sú legitímnou podmienkou EÚ. Vyše tretina peňazí má smerovať do ekologických projektov, o niečo menej do digitálnej oblasti. Zatepľovanie budov ako priorita pre Zelenšie Slovensko je síce žiaduca, ale týmto krokom dobiehame len našu zanedbanú minulosť. Riešenia pre boj s klimatickými zmenami (napr. Vodozádržné opatrenia) významne zaostávajú. Táto podmienka EÚ - ekologické projekty a digitalizácia - nevylučuje fakt, že môžu byť nasmerované aj na sektory zdravotníctva, školstva a sociálnej oblasti.

V prípade, že projekty pripravené nie sú - stále je čas na ich prípravu aj v čase obmedzených personálnych kapacít. Vyžaduje si to však lepšiu koordináciu ministerstiev a ich vzájomnú spoluprácu. Na to, že na Pláne obnovy majú pracovať samostatné tímy na ministerstvách, ktoré neriešia operatívu, sme poukazovali ešte v júli 2020. Žiadna zásadná zmena však nenastala.

Štúdia s názvom #nextgenerationeu Leaves Women Behind od autorov Elisabeth Klatzer a Azzura Rinaldi (Jún 2020) poukazuje na fakt, že investície do zelenej ekonomiky, resp. digitalizácie podľa odporúčaní Európskej komisie smerujú EÚ peniaze do sektorov, ktoré sú primárne “obsadzované mužmi.”

Na druhej strane, sektory, ktoré sú najviac zasiahnuté koronakrízou, resp. ich pracovníci sú v 1. línii dominantne “obsadzované ženami.” Viď graf.Na druhej strane, sektory, ktoré Európska komisia svojimi pravidlami v Pláne obnovy podporuje - stavebníctvo, pôdohospodárstvo, energetika, doprava, či celé IT- sú zamerané na sektory, ktoré sú prevažne obsadené mužmi. Nožnice rodovej nerovnosti a platových rozdielov sa tak budú i naďalej otvárať, a to i napriek dekáde snahy krajín o ich zmenšovanie.

A inak tomu nie je ani na Slovensku. Posledné štatistiky rodovej rovnosti z dielne Štatistického úradu SR potvrdzujú, že v zdravotníctve (60-70%), v opatrovateľstve (90%) a v školstve (vyše 80%) pracujú dominantne ženy. Naopak v sektore, akým je stavebníctvo, je podľa Stratégie rodovej rovnosti 2021-2025 dominantný podiel mužov (vyše 80%).

Členské štáty by si preto mali pri príprave Plánu obnovy dávať pozor nielen na dodržiavanie princípov právneho štátu, ale aj na to, aby reformy a plány pre zotavenie boli inkluzívne.

Preto predsedníčka Ursula von der Leyen vo svojom vystúpení zdôraznila, že skutočné zotavenie ekonomiky sa udeje len vtedy, pokiaľ bude inkluzívne. To znamená, že muži aj ženy budú mať rovnaké pracovné príležitosti. Že členské štáty využijú koronakrízu ako svoju príležitosť na zmenu zaužívaných stereotypov, a že znevýhodnené skupiny budú mať prístup nielen ku kvalitnejším verejným službám, ale aj zlepšenej životnej úrovni.